top of page
  • gusanosdelamemoria

Poemas en idioma Tsotsil de Celso Gonzáles Díaz

Updated: Nov 2, 2021

Celso Gonzáles Díaz*

Fotografía: Autor

Tu’chvanej

I

X-ok'olet, x-avavet

k’alal la jyil ti xvayayet sbe'ktal li yun tsuk’e:

kAjval,

k’elavil

a'kbun jna'

a'kbun ta ilel

Mi oy k’usi ta avo’onton,

mi avaj mantal

mi avaj k’op

mi achi’il ta yalel

mi achi’il ta muyel

ta sjoylej banumil

Ta jk'an jna'

Jambun jsat kAjval.

Ch'ul kuxlejal

Vo’ot xana’bun.

Vo’ot xapoxtabun

Vo’ot xa tuk’ulanbun.

Ta avok

Ta ak’ob

Xkiktabot li jmotone.

— Jech ik’opoj li jme’e.



Tu’chvanej

I


Llora inconsolable

al ver a su brote mortecino:

kAjval,

mira

házmelo saber

muéstrame

¿Qué hay en tu corazón?

¿es él, acaso, tu aconsejador?

¿tu profeta?

¿es tu compañía

hacia abajo, hacia arriba

en el círculo del mundo?

Quiero conocer

Abre mis ojos kAjval.

Sagrada vida

Considéralo

Cúralo

Hazlo pleno.

Ante tus pies

En tus manos

Te encomiendo mi regalo.

— Así oraba mi madre.


II


¡Yaxte’!

¡Jna’oj ti li’ oyé!

Xi chal jun pukuj ta so’m ik’luman

¡Ik’o lo'k'el tal!

Ta xki’k batel

Ja’ ku’un

ja’ jtojol.


Mi yu’un xka’k batel

ti xkuxlejal ti Yaxte’e

Mi yajvalun ya’luk

Mi yu’un oy ta kok ta jk’ob


—Mu’yuk ma ta xka’kbot li skuxlejale—, xi chi

Ikap ti jol

Li k’ixinaj

Li letovaj

Li pojvan

Li na’kvan

Svotsvun batel li ilbajinvaneje.


II


¡Ceiba!

¡Sé que está aquí!

Dice un pukuj en la madrugada

¡Tráela!

Me la llevaré

Es mía

es mi salario.


¿Acaso entregaré

la vida de Ceiba?

¿Acaso soy el dueño?

¿Está a mi cargo?


—No dejaré que te la lleves—, respondí

Me enojé

Enfurecí

Combatí

Defendí

Protegí

Derrotado se va alejando.



III


Jna'oj ti kuxulote

pe k'uyelan asat aba,

mi luchbil ta tsajal no li anuk'e

mi stsaytsun i'k, mi yox o mi ta sakil k'u'il cha pix anukulil

mi cha va'kbe epal sbon slixtonal ajol

bu nakalot

mi jech cha k'ejin k'ucha'al jyaya ja'o k'al chi svayese

k'ejintaun bents'ulul

ta jk'an ta xka'i avok'es.


III


Sé que vives

pero, ¿cómo es tu rostro?

¿Tu cuello esta bordado con hilo rojo?

¿Tu piel se viste de negro tornasol, azul, o blanco?

¿Adornas tu cabeza con listones de colores?

¿dónde es tu hogar?

¿tu canto es como el de mi abuela en su

arrullo?

cántame bents'ulul

quiero oír tu melodía.


IV


Ta xlik jxa'ch li jxik'e

xkabtelan li svisvun vo'e

ta jts'un nichimal kop

Aldebarán ta be.


IV


Despliego las alas

surco la aguanieve

siembro poesía

Aldebarán en el camino.



V


La'bal ko'nton

jk'eloj batel sbatel osil.

Li k'analetike

xlik chich'ik i'k

k'al sk'elik sbe'k asate.


V


A quemarropa

viendo la eternidad.

Las estrellas,

respiran por primera vez

viendo tus ojos.


VI


Takin xa kanal k'al cha vul

—Cha sut batel— xi chal ti ko'ntone.

Bu xata, la apas xa atas te.

Jujun k'ak'al,

kun lem,

cha t'un ch'aketik

ti k'ajob no'ox xchab'il chiktaik komel

pe vo'otne,

xchiuk axi'ktak cha yaxubtas jnukulil.


VI


Llegas a mis marchitas hojas

—Te irás— dice mi corazón.

Contra eso, te has hecho nido.

Día tras día,

mi catarina,

cazas pulgones

que dejan melaza a su paso,

pero tú,

con tus elítros reverdeces mi piel.



VII


Kurkuvi'ch

kurkuvi'ch

kurkuvi'ch

Sts'iji

xcha' o'k

k'al pochpun jvarach

ta sbelel t'ul skajvel aliman.


VII


Kurkuvi'ch

kurkuvi'ch

kurkuvi'ch,

Calla

Vuelve a chillar

al xpochpun de mi huarache

hacia la pizca del café del alemán.



Bek'tal


Ta xkilot ta k'al tojtik

x-ak'otajik

ta sba yi'k anukulil,

mu xa va'i.


Skoj amul xi chalik

yu'un ti ep vuch'u la ak'an,

buch'u junukal

laj yiktabot li sbek' beretae.


Albun, albun, albun

Buch'u k'a' risano jech la spasbot


Ja' no'ox xvaxaxet stuil ta sta'k'


Cuerpo


Te veo entre pinos

danzan

sobre el olor de tu piel,

y nada sientes.


Dicen fue tu culpa

por haber amado a tantos,

a saber quién de ellos

te dejó la semilla de la beretta.


dime, dime, dime,

¿Quién k'a' te hizo esto?


El silencio putrefacto responde.


Quetzal


Chi e'ch' ta k'al te'tik

ta jpol sk'anal sk'obtak,

ta snichimal ak'ot chi ak'otaj

li jk'uk'umal ta sba yaxal vo' oy,

ta jt'omes sbu'tstak tok,

chi muy ta yak'ol

vinajel tsujubetik.



Quetzal


Atravieso los bosques,

surco sus brazos de oro,

danzo espléndido

sobre el azul turquesa mi plumaje,

rompo los besos de la niebla,

remonto

el rocío de las alturas.


Pantelho


Ta smilal kucha'al jinich'etik

ta sjochsbaic batel ta sa'ik ya'lel a'k'

li ato'ntonale va be oy

li pat o'ntonale chichinbil xa.


Pantelho


Millares como hormigas

se arrastran hacia la savia del bejuco,

la tristeza delante

esperanza hecha orificios.


*Sots'il vinikun, likemun talel ta slumal Chamo'. Ta jk'upin li nichimal k'ope xchiuk li lo'il tsibtabile. Vu'une, jech k'u cha'al li j-anima jyayatak jmu'k'totak, jsa' abtelun, jsa' lekil kuxlejal ti mu xikta komel li yi'bele.

Tsotsil, originario de San Juan Chamula. Me gusta la poesía y las narrativas. Yo soy, como mis abuelas y abuelos, un migrante, un buscador del lekil kuxlejal que no deja sus raíces.

Correo electrónico: gonzales.diaz.celso@gmail.com








353 views0 comments
bottom of page