- gusanosdelamemoria
Poemas en idioma Tsotsil de Celso Gonzáles Díaz
Updated: Nov 2, 2021
Celso Gonzáles Díaz*

Tu’chvanej
I
X-ok'olet, x-avavet
k’alal la jyil ti xvayayet sbe'ktal li yun tsuk’e:
kAjval,
k’elavil
a'kbun jna'
a'kbun ta ilel
Mi oy k’usi ta avo’onton,
mi avaj mantal
mi avaj k’op
mi achi’il ta yalel
mi achi’il ta muyel
ta sjoylej banumil
Ta jk'an jna'
Jambun jsat kAjval.
Ch'ul kuxlejal
Vo’ot xana’bun.
Vo’ot xapoxtabun
Vo’ot xa tuk’ulanbun.
Ta avok
Ta ak’ob
Xkiktabot li jmotone.
— Jech ik’opoj li jme’e.
Tu’chvanej
I
Llora inconsolable
al ver a su brote mortecino:
kAjval,
mira
házmelo saber
muéstrame
¿Qué hay en tu corazón?
¿es él, acaso, tu aconsejador?
¿tu profeta?
¿es tu compañía
hacia abajo, hacia arriba
en el círculo del mundo?
Quiero conocer
Abre mis ojos kAjval.
Sagrada vida
Considéralo
Cúralo
Hazlo pleno.
Ante tus pies
En tus manos
Te encomiendo mi regalo.
— Así oraba mi madre.
II
¡Yaxte’!
¡Jna’oj ti li’ oyé!
Xi chal jun pukuj ta so’m ik’luman
¡Ik’o lo'k'el tal!
Ta xki’k batel
Ja’ ku’un
ja’ jtojol.
Mi yu’un xka’k batel
ti xkuxlejal ti Yaxte’e
Mi yajvalun ya’luk
Mi yu’un oy ta kok ta jk’ob
—Mu’yuk ma ta xka’kbot li skuxlejale—, xi chi
Ikap ti jol
Li k’ixinaj
Li letovaj
Li pojvan
Li na’kvan
Svotsvun batel li ilbajinvaneje.
II
¡Ceiba!
¡Sé que está aquí!
Dice un pukuj en la madrugada
¡Tráela!
Me la llevaré
Es mía
es mi salario.
¿Acaso entregaré
la vida de Ceiba?
¿Acaso soy el dueño?
¿Está a mi cargo?
—No dejaré que te la lleves—, respondí
Me enojé
Enfurecí
Combatí
Defendí
Protegí
Derrotado se va alejando.
III
Jna'oj ti kuxulote
pe k'uyelan asat aba,
mi luchbil ta tsajal no li anuk'e
mi stsaytsun i'k, mi yox o mi ta sakil k'u'il cha pix anukulil
mi cha va'kbe epal sbon slixtonal ajol
bu nakalot
mi jech cha k'ejin k'ucha'al jyaya ja'o k'al chi svayese
k'ejintaun bents'ulul
ta jk'an ta xka'i avok'es.
III
Sé que vives
pero, ¿cómo es tu rostro?
¿Tu cuello esta bordado con hilo rojo?
¿Tu piel se viste de negro tornasol, azul, o blanco?
¿Adornas tu cabeza con listones de colores?
¿dónde es tu hogar?
¿tu canto es como el de mi abuela en su
arrullo?
cántame bents'ulul
quiero oír tu melodía.
IV
Ta xlik jxa'ch li jxik'e
xkabtelan li svisvun vo'e
ta jts'un nichimal kop
Aldebarán ta be.
IV
Despliego las alas
surco la aguanieve
siembro poesía
Aldebarán en el camino.
V
La'bal ko'nton
jk'eloj batel sbatel osil.
Li k'analetike
xlik chich'ik i'k
k'al sk'elik sbe'k asate.
V
A quemarropa
viendo la eternidad.
Las estrellas,
respiran por primera vez
viendo tus ojos.
VI
Takin xa kanal k'al cha vul
—Cha sut batel— xi chal ti ko'ntone.
Bu xata, la apas xa atas te.
Jujun k'ak'al,
kun lem,
cha t'un ch'aketik
ti k'ajob no'ox xchab'il chiktaik komel
pe vo'otne,
xchiuk axi'ktak cha yaxubtas jnukulil.
VI
Llegas a mis marchitas hojas
—Te irás— dice mi corazón.
Contra eso, te has hecho nido.
Día tras día,
mi catarina,
cazas pulgones
que dejan melaza a su paso,
pero tú,
con tus elítros reverdeces mi piel.
VII
Kurkuvi'ch
kurkuvi'ch
kurkuvi'ch
Sts'iji
xcha' o'k
k'al pochpun jvarach
ta sbelel t'ul skajvel aliman.
VII
Kurkuvi'ch
kurkuvi'ch
kurkuvi'ch,
Calla
Vuelve a chillar
al xpochpun de mi huarache
hacia la pizca del café del alemán.
Bek'tal
Ta xkilot ta k'al tojtik
x-ak'otajik
ta sba yi'k anukulil,
mu xa va'i.
Skoj amul xi chalik
yu'un ti ep vuch'u la ak'an,
buch'u junukal
laj yiktabot li sbek' beretae.
Albun, albun, albun
Buch'u k'a' risano jech la spasbot
Ja' no'ox xvaxaxet stuil ta sta'k'
Cuerpo
Te veo entre pinos
danzan
sobre el olor de tu piel,
y nada sientes.
Dicen fue tu culpa
por haber amado a tantos,
a saber quién de ellos
te dejó la semilla de la beretta.
dime, dime, dime,
¿Quién k'a' te hizo esto?
El silencio putrefacto responde.
Quetzal
Chi e'ch' ta k'al te'tik
ta jpol sk'anal sk'obtak,
ta snichimal ak'ot chi ak'otaj
li jk'uk'umal ta sba yaxal vo' oy,
ta jt'omes sbu'tstak tok,
chi muy ta yak'ol
vinajel tsujubetik.
Quetzal
Atravieso los bosques,
surco sus brazos de oro,
danzo espléndido
sobre el azul turquesa mi plumaje,
rompo los besos de la niebla,
remonto
el rocío de las alturas.
Pantelho
Ta smilal kucha'al jinich'etik
ta sjochsbaic batel ta sa'ik ya'lel a'k'
li ato'ntonale va be oy
li pat o'ntonale chichinbil xa.
Pantelho
Millares como hormigas
se arrastran hacia la savia del bejuco,
la tristeza delante
esperanza hecha orificios.
*Sots'il vinikun, likemun talel ta slumal Chamo'. Ta jk'upin li nichimal k'ope xchiuk li lo'il tsibtabile. Vu'une, jech k'u cha'al li j-anima jyayatak jmu'k'totak, jsa' abtelun, jsa' lekil kuxlejal ti mu xikta komel li yi'bele.
Tsotsil, originario de San Juan Chamula. Me gusta la poesía y las narrativas. Yo soy, como mis abuelas y abuelos, un migrante, un buscador del lekil kuxlejal que no deja sus raíces.
Correo electrónico: gonzales.diaz.celso@gmail.com